Všetky čerstvé info o stránke, po ruke aj na FACEBOOK-u!

Nie veci len ohladne slash-u, ale aj mnoho iného už aj na Tumblr.

A nezabudnite, vidíme sa aj na instagrame! :)

10. Milovanie, nie len sex! 1/2

10. září 2008 v 18:12 | cuca |  Párty
~*~

A je to tu.
Sobota.
Koniec roka.
Párty.
Nevieš prečo, ale máš trochu strach. Je to naozaj kvôli tomu, že si pozval Pottera? No... asi áno. Doteraz si vždy šiel na párty sám. Nikdy nie s niekým a vždy si si niekoho zbalil priamo na mieste.
No teraz je to iné. Nevieš dokonca ani to, či tvoje pozvanie prial. Vieš, že si ho včera ranil. Že si sa k nemu správal... ako to povedať... neprimerane.
No strašne dúfaš, že si si to tým pozvaním u neho vyžehlil.
Celý deň nevyjdeš z izby. Máš strach stretnúť ho? Nechceš ho vidieť a počuť jeho odmietnutie? Alebo si jednoducho len tak príšerne ponorený do svojich zmiešaných pocitov, že nevieš čo máš robiť?
Sedíš na veľkej, zeleným baldachýnom prikrytej posteli a hľadíš pred seba. Rytmus srdca sa ti stupňuje spolu s narastajúcim časom.
"Kurva! Kľud!" napomenieš sám seba a párkrát dopraješ svojim pľúcam výdatný nádych.
Odhrnieš si z tváre bledé vlasy a zaboríš ju do dlaní.
Toľkokrát si si už predstavoval, aké by to mohlo dnes večer byť. Ako by ste sa stretli a po chvíli opustili rušnú atmosféru večierka a šli spolu niekam do ticha. Pri tejto predstave cítiš, ako ti v podbrušku lieta celý húf motýľov a malinkými krídelkami ťa šteklia.
No napadlo ti aj iné. Čo ak ťa odmietne? Sakra... Prečo práve pri Potterovi musíš mať tieto myšlienky?
Vzdychneš si. Tvoje telo je náhle prázdne. Motýle odleteli a ako keby ti chýbali aj všetky vnútornosti.
"Dosť!" sám si prekvapený, ako sa ti chveje hlas. Si rád, že si sám a že ťa nik nesleduje pri tvojej slabšej chvíli.
Pozrieš na hodinky položené na nočnom stolíku a srdce ti vynechá jeden úder. Už je skoro sedem hodín večer. Tento deň ti ubehol neznesiteľne rýchlo.
Najprv to začína spoločným večierkom vo Veľkej sieni, kde sa vyhlási aj výsledok medzifakultnej súťaže, nasleduje večera a potom sa všetci poberú spať.
Teda tak by to malo byť. Ale všetkým študentom vyšších ročníkov a dokonca aj profesorom je jasné, že tým sa noc zďaleka nekončí.
Postavíš sa a pozrieš na veci, ktoré si si na dnešný večer pripravil.
Čierne kožené nohavice si pomaly natiahneš na svoje nedočkavá telo. Obzrieš sa v zrkadle a z boku pozeráš na svoju prdelku napasovanú v koži. Usmeješ sa a hneď sa cítiš kľudnejšie. Následne zakryješ bledú hruď zamatovou, tmavozelenou košeľou.
Cez to všetko si prehodíš slávnostný habit, lebo takto do veľkej siene proste nemôžeš.
Vlasy si upravíš trochu inak ako obvykle. Neuhladíš ich gélom dozadu, ale necháš nech obmývajú tvoju dokonalú tvár. Sú tak jemné a tebe sa ich dotyk nesmierne páči.
Na chvíľku sa zamyslíš a predstavíš si, ako sa do nich vnárajú Potterove prsty.
Zhlboka sa nadýchneš, na hlavu - aj keď neochotne - nasadíš čarodejnícky klobúk a desať minút pred siedmou hodinou večer vychádzaš zo Slizolinskej klubovne.
***
Veľká sieň je už plná študentov. Prejdeš k svojmu stálemu miestu pri stole a dávaš si záležať, aby si na Pottera ani nepozrel.
Posadíš sa a svoj spaľujúci pohľad uprieš do taniera.
"Je ti niečo drahý?" osloví ťa nesympatický hlas vedľa teba.
"Nie Pansy. Nič!" odsekneš jej a trochu sa odvážiš dvihnúť hlavu. Hneď zbadáš Pottera ako na teba pozerá. Na okamih sa vaše pohľady stretnú, no obaja sa rýchlo odvrátite a hľadíte na učiteľský stôl.
Po chvíli vstane Dubledore a začne svoju klasickú, teba nudiacu reč.
"A ďalší rok je za nami..." začal svoje rozprávanie, no ty si hneď vypol. Nevnímal si ani slovo a opäť si sa zahľadel na Chrabromilský stôl. Potter mal hlavu otočenú samozrejme k Dumledorovi a počúval každú jeho nezáživnú hlásku.
Skúmal si jeho profil. Dokonalý profil. Na perách slabý úsmev, nos rovný a horné mihalnice narážajúce o spodné pri každom žmurknutí.
"Školský pohár získal Chrabromil..." ukončil svoj monológ riaditeľ a celá červeno zlatá fakulta sa postavila a tlieskala.
Harry sa otočil a zbadal, že ho priam hltáš pohľadom. Usmial sa na teba, no ten úsmev bol taký iný. Čakal by si posmešný úškľabok, že sa im zase podarilo vyhrať, no nebolo to ono. Bol to úsmev, ktorý vyjadroval ako sa teší na večer???
Ale bolo to naozaj tak, alebo si to len nahováraš?
Zrazu sa na stole pred tebou objaví jedlo a mnoho rôznorodých dobrôt.
Hlad však nemáš. Telo máš ako naplnené olovom a nedokážeš do seba dostať ani omrvinku.
"Miláčik, je naozaj všetko v poriadku?" opýta sa ťa Parkinsová a až teraz si uvedomíš ako starostlivo na teba pozerá.
"Kurva, už som ti raz povedal že áno!" odbiješ ju. Skutočne nemáš náladu baviť sa s ňou. Je ti jasné, že ťa dnes večer chce. Že si s tebou chce ešte užiť, no teba vôbec, ale vôbec nezaujíma čo tá kurva chce.
Vezmeš do ruky jeden z koláčov, ktoré rozvoniavajú na míle ďaleko a zahryzneš sa do neho. Trvá naozaj dlho, kým do seba dostaneš ten malinký kúsoček.
***
Konečne sa začína Veľké sieň vyprázdňovať a tak sa pomaly poberieš aj ty. Pansy sa okamžite postaví a ide s tebou. Rukou sa zachytí tvojej paže a hlavu hrdo vztýči dohora.
"Prepáč, ale idem ešte na wecko. Choď do veže, ja tam prídem."
"Počkám ťa tu," usmeje sa na teba.
"Kurva, povedal som, aby si išla do veže!" strácaš už nervy. Zamračíš sa na ňu a ruku si prudko vytiahneš z jej zovretie. "Hneď!" prízvukuješ a ideš smerom k záchodu.
Zavrieš sa do kabínky a habit pretiahneš cez hlavu. Nechce sa ti ho ťahať do veže, tak ho tam ledabolo necháš položený.
Vyjdeš z kabínky, postavíš sa pred zrkadlo a prstami prehrabneš bledé vlasy. Chvíľu na seba hladíš a zhlboka dýchaš.
"Kľud. Nádych, výdych. Kľud Draco. Si sexy, si neodolateľný, si proste boss." ukľudňuješ sa nahlas. Na tvári vystrúhaš strojený úsmev, nezabudneš pridať tvoju typickú povýšeneckosť a s kľudom, ktorý však neodzrkadľuje tvoje skutočné pocity, vykráčaš zo záchodu a zamieriš k veži.
***
Zábava je už v plnom prúde. Hudba hrá nahlas a mnoho ľudí tancuje na parkete uprostred. Z vrecka kožených nohavíc vytiahneš zelenú krabičku s menhtolovými cigaretami a konečne potešíš svoje roztúžené pľúca.
Bar je neďaleko od vchodu a tak sa k nemu poberieš. Posadíš sa na vysokú stoličku a rozhliadneš sa.
Harryho nikde nevidíš, no neprestávaš veriť že príde.
Prezrieš si výber alkoholu a poteší ťa, že sa niekto postaral o doplnenie zásob. Do malého, elegantného pohárika si naleješ svoju milovanú whisky a naďalej fajčíš cigaretu. Po chvíli ju ešte nedohorenú zahodíš na zem a vezmeš si do ruky pohár. Priložíš si ho k perám...
"Bol by som rád, keby bol môj partner triezvy," ozve sa za tebou dobre známy hlas. Otočíš sa a ruku s pohárom necháš klesnúť opäť na stôl.
"Harry..." nasucho preglgneš a celého ho prejdeš pohľadom.
Prekvapí ťa jeho oblečenie. Aj on si na dnešnú príležitosť natiahol kožené nohavice a košeľu. No tá jeho je bordovej farby.
Obaja sa zasmejete.
"Sme ako maskoti," povie a žmurkne na teba.
"D-dáš si whisky?" zakokceš sa a ukážeš na fľašu na stole.
"Nie, vďaka." pokrúti hlavou.
No tak Draco... spamätaj sa... je to Potter. Len obyčajný Potter. Nenechaj sa vyviesť z miery. Nedovoľ mu, aby ťa ovládal. Dnes to máš pod kontrolou ty. Dnes len ty určuješ smer. Len ty...
"Fajn..." povieš ledabolo a opäť sa otočíš ku stolu ignorujúc, že stále stojí za tebou.
Kurva, ale pozval som ho sem ja. Ja som chcel byť s ním, tak by som sa mal podľa toho aj správať...
Ale som Malfoy. Draco Malfoy. Takže odo mňa nemôže čakať nejaké nežnosti. Hm, nežnosti možno ani nečaká, ale pozornosť určite. Veď ho nechcem znova straniť. Nie, keď prišiel. Nie, keď je tu skutočne so mnou. Len ja a on!
"Ideš si zatancovať?" osloví ťa potichu.
Neodpovieš, len mykneš ramenami a postavíš sa.
Cítiš, ako sa jeho prsty preplietli s tvojimi. Ako ťa ťahá na parket a ty nie si schopný ani normálne kráčať. Máš pocit ako by si sa vznášal pár milimetrov nad zemou.
Objíme ťa okolo pása, no ty v tom momente urobíš to isté. Nebudeš za babu. Nech ťa okolo krku objíme on a nie ty jeho.
Vaše pohľady sa stretnú a obaja máte v očiach odhodlaný výraz.
Ale, ale... tak tu ide o to, kto si vybojuje postavenie toho dominantného. Zasmeješ sa v duchu a je ti jasné, že on myslí na to isté. Takže Potter sa chce hrajkať.
Rukami ho chytíš sa obe predlaktia a silou mu ich vyložíš na svoje ramená. Uškrnieš sa a spýtavo na neho pozrieš.
To je akože všetko Potter? - Hovorí tvoj pohľad jasne. Jeho ruky totiž poslušne ostali na tvojich ramenách a ani sa nesnaží dať ich preč. No jeho pohľad ti na oplátku prezradí, že asi sa nehodlá tak ľahko vzdať.
Zrazu zacítiš silné trhnutie za vlasy a hlavu ti vyvráti dozadu. Snažíš sa vrátiť ju naspäť no jeho ruka ti pevne zviera bledé vlasy.
Zatlačíš váhou svojho tela na neho a zastaví ťa až silný náraz jeho chrbta a hlavy a najbližšiu stenu.
Počuješ ako bolestivo zasyčí a ako si predpokladal pustí ti vlasy.
"So mnou sa nezahrávaj Potter." povieš mu výstražne, no nie výhražne.
On sa na teba len tajomne usmeje a trochu ťa od seba odstrčí. Chytí ťa za ruku a chystá sa niečo povedať.
"Pšššt!" stopneš ho a pomaly s ním ruka v ruke kráčaš preč. Obaja automaticky zamierite k Núdzovej miestnosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Palko Palko | E-mail | Web | 7. března 2012 v 5:12 | Reagovat

Moc dobrý. Těším se na další

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Kontaktovať ma môžete na Facebooku, alebo na maily cuca.dhslash@gmail.com