Všetky čerstvé info o stránke, po ruke aj na FACEBOOK-u!

Nie veci len ohladne slash-u, ale aj mnoho iného už aj na Tumblr.

A nezabudnite, vidíme sa aj na instagrame! :)

Kto hľadá, nájde!

30. října 2008 v 18:08 | cuca |  Jednorázovky
Aj Lucius Malfoy bol niekedy malý chlapec. Nevedel, že jeho otec je verný Temnému Pánovy. Nevedel ohladne týchto vecí vlastne nič. Jedného dňa mu konečne príde list z Rokfortu a on chce mať školské veci kúpené čo najskôr. Jeho otec, Abraxas, ide do Šikmej uličky s ním, no musia sa oddeliť, lebo starší Malfoy si potrebuje niečo vybaviť. Lucius má však všetko rýchlo nakúpené a rozhodne sa otca nájisť. Nájde, no v prítomnosti smrťožrútov a samotného Pána Zla. Je prizvaný k ich rytuálu a náhle nájde svoje životné poslanie...
Poviedka bola písaná do jednej súťaže.
Žáner: poviedka
Postavy: Lucius Malfoy, Abraxas Malfoy, pani Malfoyová, Lord Voldemort
Upozornenie: obdobie mladáho Luciusa


~*~

"Sova!" zvolá bledo-vlasý chlapec radostne. Už celé dni ju očakával. Bolo mu jasné, že ju každú chvíľu dostane. Ale ako v každom, tak aj v ňom driemali malé pochybnosti. Pochádza z rodu veľmi významných čistokrvných čarodejníkov a už pár rokov prejavuje isté, magické schopnosti.
"Vidíš slniečko, dočkal si sa," usmeje sa jeho matka. Je to veľmi hrdá a krásna žena s plavými vlasami pokrývajúcimi celý chrbát.
Sova pristála pred chlapcom na stole. Nedočkavo jej z nohy strhol dopis a pustil sa do čítania.
"Mamííí, ocííí!" vyskočil zo stoličky a pribehol k nim. "Je z Rokfortu... idem tam..." raduje sa a oči mu behajú z jedného rodiča na druhého.
"Mamička, ja si chcem ísť nakúpiť veci ešte dnééés," prosíka chlapec a zahľadí sa na ňu prenikavo modrými očkami.
"Abraxas, drahý!" osloví žena svojho manžela. "Pôjdeš s ním, prosím, do Šikmej uličky?"
"Ty nepôjdeš miláčik?" opýta sa trochu prekvapený manžel.
"Och. Dnes nie! Pani Blacková ma pozvala na čaj. Už som u nich nebola celú večnosť. Nechcem to ďalej odkladať," usmeje sa.
"Tatííí, ja chcem ísť dnééés," prosí malý blonďáčik.
Abraxas Malfoy s pousmeje a povzbudzujúco pobúcha syna po chrbte.
"Bež sa obliecť Lucius. O chvíľu vyrážame!"
Najmladší Malfoy vybehol z jedálne a vošiel do svojej izby. Zvalil sa na veľkú, zeleným baldachýnom zdobenú posteľ a chvíľu len tak hľadel pred seba.
"Konečne!" radoval sa. Veľmi sa do školy tešil. V hlave si prehrával všetko, čo o nej počul. Celá jeho rodina navštevovala Slizolin. Fakultu, do ktorej sa chcel veľmi dostať. Jeho izba tomu jednoznačne nasvedčovala. Celá bola ladená do zeleno-striebornej farby a nad dverami mal veľký Slizolinský znak, ktorému dominoval had.
Postavil sa z postele a prešiel ku skrini. Vybral z nej pekný, tmavý plášť, ktorý mu je až po členky. Prešiel k zrkadlu a uhladil si bledé, dlhé vlasy, siahajúce mu až na ramená. Usmial sa na seba a zbehol naspäť do jedálne.
"Ocííí? Ideme?" zastal pri Abraxasovi a dvihol k nemu peknú tvár. Abraxas sa usmial a chytil syna za ruku. Prešli ku krbu a spoločne sa pomocou hop-šup prášku odmiestnili do Šikmej uličky.
Lucius vo vrecku pevne zvieral zoznam všetkých vecí, ktoré si dnes potrebuje kúpiť.
"Lucius," oslovil ho otec, "mali by sme vybrať najprv nejaký vhodný prútik." usmial sa na neho a spoločne sa vybrali k Olivanderovi. Kúpa prútika nezabrala veľa času a po pár minútach vychádzali z obchodu aj s dlhou krabičkou v náručí.
"Ocííí! Ja mám prútik!" tešil sa Lucius a veselo za ním poskakoval.
V priebehu dvoch hodín mali nakúpená knihy, školské pomôcky, prísady do elixírov a jediná vec ktorá ešte ostala bol školský habit.
"Lucius? Choď k madam Malkinovej. Ja sa mám ešte stretnúť so smrťo... no... ehm... mám ešte nejaké stretnutie," povie Abraxas a pošle syna do obchodu.
Lucius vošiel dnu a zamieril priamo k madam Malkinovej.
"Ahoj zlatíčko," pozdravila ho a podišla k nemu. Vedľa nej poletoval krajčírsky meter a o chvíľu už meral Luciusa od hlavy po päty. Od ramena po zápästie, okolo krku a mnoho ďalších šírok a dĺžok.
Ani sa nenazdal a stál pred zrkadlom v novom, krásnom, čiernom habite! Na hlave mu elegantne sedel čierny klobúk, ktorý dosť kontrastoval s bledými vlasmi.
Zaplatil s peniazmi ktoré mu otec nechal a zbytok si odložil do vrecka. Vyšiel z obchodu, no Abraxasa nikde nevidel.
Zaujala ho postava v tmavom plášti a tvárou ukrytou v tme, ktorá kráčala do uličky s názvom "Zašitá".
Lucius tam nakukol a zistil, že vyzerá úplne inak ako Šikmá ulička.
Farebné výklady tu boli nahradené tmavými, pochmúrnymi... nad ulicou sa vznášala zvláštna hmla a ľudí tu bolo podstatne menej. Vošiel do nej a obzeral sa okolo.
Zaujali ho veci, ktoré videl vo výkladoch. Niektoré z tých vecí uzrel už aj doma. No patrili medzi zakázané.
Prečítal si pár názvov najbližších obchodov. "Najtemnejšie tajomno" alebo "Čierna mágia, čierna radosť" či "Knihy naše, knihy zla."
S otvorenými ústami hľadel všade okolo seba. Zbadal obchod, ktorý ho zaujal najviac zo všetkých v Zašitej uličke. Nad vchodom bol ošúchaný názov "Borgin & Burke". Chvíľu stál pri dverách a uvažoval či vojsť dnu. No napokon vyhrala jeho zvedavosť a tak vošiel.
Naľakal ho výrazný zvuk zvončeka, ktorý sa ozval nad jeho hlavou.
"Už idem..." ozval sa niekde vzadu nepríjemný, zastretý hlas.
Lucius ostal stáť ako prikovaný tesne za dverami. Po chvíli urobil pár nesmelých krokov a prezeral si tajomný tovar.
Natiahol bledú ruku k náhrdelníku, takmer sa dotkol výrazného opálu, no zastavila ho niečia ruka ktorá ho odsotila nabok.
"Čo si myslíš že robíš mladý?!" oslovil ho ten nepríjemný hlas. Patril starému, šedivému, extrémne vychudnutému mužovi.
Lucius sa na neho nepekne zahľadel a pristúpil k vedľajšej poličke.
"Čo tu hľadáš?!" zavrčal na neho.
Luciusovi sa tento prístup nepáčil. Nebol na neho zvyknutý. K jeho otcovi a k nemu sa vždy správali s úctou. Mali na to dôvod. Veď sú veľmi významná čistokrvná rodina.
"Viete kto ja som?" vystatoval sa jedenásťročný chlapec.
Muž sa na neho pozrel dosť posmešne.
"Ja som Malfoy. Lucius Malfoy." Vystrel sa do plnej svojej výšky.
Prístup starého muža sa razom zmenil.
"Prepáčte, pán Malfoy..." nasledoval mierny úklon, "nespoznal som Vás. Želáte si niečo konkrétne?"
Lucius sa pousmial. Páčilo sa mu, že k nemu vďaka jeho menu, vďaka jeho pôvodu, už v takomto mladom veku pristupujú takto. Meno Malfoy je jednoducho v týchto kruhoch veľmi známe a uctievané.
"Nie ďakujem. Len sa pozerám."
"Ak by ste si niečo želali, stačí len povedať, pán Malfoy. Veľmi rád Vám pomôžem," odmlčí sa. "A pozdravujte prosím otca!" na perách sa mu objaví neprirodzene strojený úsmev a odhalí pár chýbajúcich zubov.
"Iste," pritakal Lucius a ďalej sa rozhliadal po obchode. Našiel tam viacej vecí, ktoré by rád videl vo svojej izbe. No nevedel, či by bol jeho otec zrovna spokojný, keby sa dozvedel že bol v tomto obchode.
Takže peniažky, ktoré mu ostali z habitu, ďalej osamelo štrngali vo vrecku.
Pozdravil predavača, ten sa mu hlboko uklonil, a vyšiel z obchodu. Prezrel si ulicu, nahliadol aj späť do Šikmej uličky, či tam nezazrie otca. Jeho plavé vlasy však nikde nevidel a tak sa rozhodol pohľadať ho.
Opäť jeho zrak upútal niekto v tmavom plášti s tvárou skrytou za zvláštnou maskou. Zamračil sa a vykročil za ním. Išli až na koniec Zašitej uličky, kde sa mu muž stratil vo veľkom dome.
Dom bol dosť vysoký a dominovali na ňom veľké tmavé okná. Okolo bola neveľká záhradka, kde na mnohých miestach boli kry s čiernymi ružami.
Lucius si prezeral dom s obdivom. Sršala z neho taká desivá, pochmúrna atmosféra a v okolí bolo cítiť silnú mágiu.
Chvíľu stál pred domom. Potom sa odvážil pootvoriť železnú bránku a vkročiť na jeho pozemky.
Zišiel z chodníku, ktorý smeroval k dverám a po tráve prešiel k neďalekému oknu. Opatrne nakukol dnu a potlačil výkrik, či zhíknutie, ktoré sa mu dralo z úst.
Videl veľkú, tmavú, kameňom obloženú miestnosť, v ktorej stálo asi tridsať ľudí. Všetci mali na sebe dlhé čierne plášte, ktoré im obmývali členky, na hlave mali kapucne a na tvárach strieborné masky. Boli v kruhu a ich pohľady boli uprené do jeho stredu.
Tam stáli jediní dvaja ľudia, ktorých tváre neboli skryté. Jeden muž bol vysoký s bledou pokožkou a bez vlasov. Druhý územčistý, s prešedivelými vlasmi a vystrašeným pohľadom.
Lucius hľadel do okna a srdce mu bilo ohromnou rýchlosťou. Na skle sa zrážal jeho teplý dych. Zotrel ho chrbtom ruky a ďalej hľadel dnu.
Presne vedel, kto je ten vysoký, nezamaskovaný muž. Vedel to až príliš dobre. Bol to človek, ktorý si zasluhoval neuveriteľnú úctu. Uctievali ho mnohí. Mladí i starí. Jeho rodičia a dokonca, napriek nízkemu veku, aj on.
Prútik držal pred sebou a mieril ním na druhého muža. Ten sa po zásahu kliatby zrútil na zem a zvíjal v neuveriteľných mukách.
Lucius nahlas zhíkol a rukou udrel do okna. Mnoho tvárí, ľudí stojacich pri okne sa otočilo k nemu. Zmeravel na mieste a nedokázal sa ani pohnúť.
"Lucius!" začul svoje meno. Dvere na dome sa otvorili a vybehol z nich jeden z maskovaných mužov.
"Lucius," oslovil ho znova, "čo tu pre Merlina robíš?"
Lucius na neho prekvapene hľadel.
"Odkiaľ viete kto som?" nechápal.
Muž stojaci pred nim si z tváre sňal masku.
"Otec?!" vykríkol chlapec, keď pred sebou zbadal dobre známu tvár Abraxasa Malfoya.
"Hľadal som ťa, otec." Povie a trochu od neho poodstúpi.
"Vidíš Lucius! Kto hľadá, nájde." Usmial sa a natiahol k nemu ruku.
"Kam ideme otec?" z hlasu bolo cítiť strach.
"Neboj sa Lucius. Poď..." a zamierili k dverám.
Vošli dnu a ocitli sa vo veľkej vstupnej hale. Bola tmavá a osvetlená len nástennými sviecami. Previedol ho cez celú halu až do miestnosti ktorú videl cez okno.
"Abraxas! Priviedol si aj svojho syna? Aké milé."
Lucius pozrel na muža bez masky. Otec ho trochu potlačil za chrbát a tak sa mužovi poklonil, neprerieknuc ani slovo.
"Tak ty by si sa rád zúčastnil na našom stretnutí?" skonštatoval Voldemort.
Lucius pozrel na otca a jeho tvár naznačovala že nevie čo má odpovedať. Abraxas mierne prikývol a tak sa Lucius otočil opäť k Voldemortovi.
"Áno... Pane..." povedal ticho a hľadel do zeme.
"Tak sa postav medzi nás a buď rád, že už vo svojom mladom veku nazbieraš neoceniteľné skúsenosti," hovoril chladne.
Lucius ešte bledší ako obyčajne zaujal miesto medzi otcom a nejakým maskovaným mužom. Abraxas si nasadil naspať masku a tváril sa, že sa vlastne nič nestalo.
Voldemort sa vrátil späť do stredu kruhu. Vrava, ktorá medzičasom nastala okamžite stíchla.
"Takže Anxiety," oslovil muža stále ležiaceho na dlážke. "Očakávam, že teraz už budeš konečne rozprávať! Alebo si chceš opäť vyskúšať, ako chutí zlosť Lorda Voldemorta?" mieril na neho prútikom a jeho hlas sa Luciusovi vtieral až pod kožu.
"Nie pane... Ja...." koktal Anxiety.
"Nie? A čo takto vyskúšať si zlosť niektorého iného smrťožrúta!" Voldemort sa rozhliadol po kruhu. "Abraxas, nože poď ukázať synovi čo ho v budúcnosti čaká."
Abraxas vošiel do kruhu a namieril prútikom na Anxietyho. Vyslal na neho pár kliatob a muž ležal na zemi v kaluži vlastnej krvi.
Luciusovi prešla po tele triaška. Zvedavý čo sa bude diať ďalej poriadne ani nežmurkal.
Po chvíli Anxiety zodpovedal Voldemortovi na všetky položené otázky. Pán sa nevýrazne usmial.
"Vedel som, že nakoniec prehovoríš, Anxiety," otočil sa mu chrbtom a prešiel ku kraju kruhu. Muži v maskách sa rozostúpili a predtým, ako Voldemort opustil miestnosť, ešte naposledy prehovoril.
"Zabi ho Abraxas!"
Luciusov otec pozrel na Pána, potom na syna a s prútikom namiereným na Anxietyho vyslovil neodpustiteľnú kliatbu.
"Avada kedavra"
Anxiety ostal ležať na zemi s očami otvorenými dokorán.
Lucius preglgol a aj napriek tomu, že mu telom prúdil strach... pousmial sa. Vedel, že toto raz urobí aj on. Vedel, že aj on bude plniť Pánove rozkazy. Vedel, že práve objavil zmysel svojho života. Kto hľadá, nájde!
Pousmial sa na otca, ktorý prišiel k nemu a následne, ruka v ruke. vykráčali z domu a odmiestnili sa do vlastného sídla.

A/N - Za betu by som sa opäť chcela poďakovať Candy a Kleo!!! ♥
A... ja sľubujem, že len čo sa bude dať, napíšem nejakú novú a peknú slashovku! Len proste... je toho na tej škole dosť! o.O
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Ako sa Vám páčila táto neslashovka? Čím viac hviezdičiek, tým lepšia!

*******
******
*****
****
***
**
*

Komentáře

1 mimus mimus | E-mail | 30. října 2008 v 20:06 | Reagovat

velmi pekne aj ked to nebol slash :)

2 Salazar Salazar | E-mail | Web | 31. října 2008 v 9:28 | Reagovat

nooo nebol to slash, ale malo to niečo do seba..och, no dobre! bolo to super! ani som nedýchal! xD Lucius ako soplák...zaujímavá predstava xD Pekne si ho vykreslila xD Máš na to proste talent xD

3 T.. t... t... nepamätám si meno T.. t... t... nepamätám si meno | E-mail | 31. října 2008 v 12:26 | Reagovat

O_o ale keď bol Lucius malý, smrťožrúti ešte neboli! to až od roku 1970, a to mal 16 rokov O_o

no ale dobre... :D chýbalo mi tam dosť čiarok, ktoré by tam asi boli potrebné :x povedal som ti, že aj ja chcem byť betareader -_-

a inak... moc ma to nezaujalo, odpusť :x

4 Eva Eva | E-mail | Web | 31. října 2008 v 12:37 | Reagovat

No, čo dodať? :-) Úžasné! Výborný nápad, malý Lucius... Skr by som tipovala, že budeš písať o Dracovi. Ale ako vidím - zmena je život :D A taktiež ten fakt, že to nie je slash... Divné.. xD Fakt! xD Normálne mi je to čudné, že si to ty písala xDDD

Ale, v každom prípade sa ti to podarilo :-) A páčila sa mi tá krutosť, že, proste... pred malým synáčikom zabiť človeka..! :-)

5 cuca cuca | E-mail | Web | 31. října 2008 v 12:59 | Reagovat

mimus: Ďakujem! :)

Salazar: nebol to slash... ved prave! Bolo utrpenie pisat to pre mna! xD

Tarty: Oh! Oh... tha pššt! xD Detajlista! xD Ale to len ty mozes taketo toto... xD S tou betou som ti to vysvetlila! ;) A co sa tyka toho, že ta to nezaujalo? Ani mna moc! xD Ale zadanie je zadanie! xD

Eva: ved si si precitala zadanie? xD Muselo to byt obdobie PRED ZASKODNIKMI! xD Kde by sa tam ocitol Draco?! xD Inak by to bolo o nom! To je jasne! xD

6 sib sib | Web | 31. října 2008 v 21:54 | Reagovat

mno, už jsmém na tro narazila, ale pochválím ti to i tady, NÁDHERA!!!!!!!!!

7 Večná KAAA Večná KAAA | 20. listopadu 2008 v 16:07 | Reagovat

hm citala som aj lepsie .. myslim ako od teba

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Kontaktovať ma môžete na Facebooku, alebo na maily cuca.dhslash@gmail.com