Všetky čerstvé info o stránke, po ruke aj na FACEBOOK-u!

Nie veci len ohladne slash-u, ale aj mnoho iného už aj na Tumblr.

A nezabudnite, vidíme sa aj na instagrame! :)

Mama, ja to dávno viem (DM/HP) 18+

18. září 2010 v 21:59 | cuca |  Jednorázovky (slash)
Mama, ja to dávno viem
Vrece s poviedkami sa nejako pretrhlo a mojej múze je v Canade asi veľmi dobre, lebo chŕli nápady jeden za druhým. Takže je tu nová poviedka - tento raz jednorázovka. No, viem, že niektorým sa asi nebude páčiť, ale tí starší si snáď pochutnajú.
Prosím, prečítajte si varovanie, aby ste potom zbytočne nepindali. :)
O čom to je: Dracov život sa v lete po piatom ročníku značne zmenil. Všetci spolužiaci spolu vychádzajú tak nejako lepšie a preto je ich leto plné rôznych večierkov, osláv a párty. Nikde nesmie chýbať kopec alkoholu, cigariet, mäkkých i tvrdších drog, výsledkom čoho je nezáväzný neplánovaný i plánovaný sex. Nie všetci však s takýmto životom súhlasia a preto to doma Draco nemá zrovna ľahké.
Žáner: slash, het, songfic
Páry: Draco Malfoy/Harry Potter + pár vedľajších
Upozornenie: 18+, požívanie drog a alkoholu!




"Zdravím," prišiel som do domu, kde sa mal konať večierok.
No, možno večierok je príliš silné pomenovanie. Má to byť jednoducho ožran párty. Taká, na aké som zvyknutý a o ktoré rozhodne nie je núdza. V Rokforte sme sa minulého roku dali všetci nejako dokopy a tak sú teraz prázdniny pred šiestym ročníkom iné, ako ktorékoľvek predchádzajúce. Stretáva sa nás tu väčšina z ročníka a niekedy sa tu dejú naozaj zverstvá. Proste klasické leto klasických mladých ľudí.
"Malfoy," privíta ma už mierne podnapitý Weasley.
"Čo dnes oslavujeme?" spýtam sa ho a podám mu fľašku whisky, ktorú som priniesol.
"Dnes, hmm," na chvíľku sa zamyslel a trochu ho kymácalo. "Ja vlastne neviem, poď na cigu." Vtiahne ma dnu a zatvára dvere.
Opäť som tu. Nie, nemyslím tento dom. Tu som prvý raz. Ale vraj je to dom nejakého chrabromilčana, ktorého rodičia šli na dovolenku. Myslel som tým to, že som opäť tam, kam ma nohy tiahnu skoro každý večer. Na mieste, kde je dovolené úplne všetko.
"Ahoj... nazdar... čau," prichádzajú pozdravy z rôznych kútov veľkého domu, kde sú malé partie baviacich sa ľudí.
Každý má v ruke pohár s alkoholom, z ktorého po každom jednom glgu značne ubúda. Stále idem za Weasleym, ktorý ma berie zrejme na nejaká balkón, kde sa môže fajčiť. Hej, predpokladal som správne. Prišli sme na peknú terasku, kde sedí veľa ľudí okolo stola v strede a poťahujú z cigariet.
"Máš sa?" kývol som Zabinimu a ten sa hneď pobral ku mne.
"Aha, aha, Malfoy, ako vždy posledný?" vytiahne cigaretu a ponúkne ma. Aj keď mám vo vrecku svoju, vezmem si od neho.
"To najlepšie na koniec, Blaise," zasmejem sa a priložím koniec cigarety ku zapaľovaču v jeho ruke. "Aspoň najdlhšie vydržím!" vyfúknem dym a obrátim sa smerom, odkiaľ počujem svoje meno.
"Malfoy," zastaví sa pri mne Potter s okuliarami nakrivo. "Kde máš niečo na pitie?"
"No vidíš ako sa tu o mňa staráte?" zasmejem sa a podám mu svoju cigaretu. "Idem si niečo namiešať," a stratím sa vo dverách vedúcich do domu.
Tam nájdem kuchyňu, čo nie je problém, lebo je tam najsilnejšie svetlo a hlasná vrava. Vojdem dnu a poobzerám sa po tvárach. Všetky sú samozrejme známe, lebo podmienka je, že sem môžu ísť len ľudia z Rokfortu, ale je stále dosť ľudí, ktorý takýto druh zábavy nemajú radi, alebo jednoducho nechodia, alebo sú niekde na dovolenke a nemôžu.
"Hmm, myslel som, že je to párty len pre čarodejníkov," prehovorím ešte medzi dverami.
Všetci sa začnú obzerať okolo seba ako keby hľadali, kto tam nepatrí.
"Veď je," ozvú sa viacerí.
"Tak prečo je tu potom humusáčka?" pozriem na Hermionin výraz, ktorý kričí nenávisťou. Pár spolužiakov sa zasmeje, ostatní sú ticho, no nik to nerieši. "No tak, Grangerová, piánko. Čo ti nalejem?" konečne sa dostanem ku pultu s alkoholom a nájdem tam aj fľašku whisky, ktorú som priniesol.
"Vodku," postaví sa vedľa mňa a v rukách drží prázdny pohár. Nalejem jej tam vodku a džús a sebe ulejem len poriadny dúšok whisky. Ja to nepotrebujem zapíjať tými sladkými sračkami.
"Na zdravie," pripijem si s ňou, pobozkám ju na líce a obrátim do seba celú, takmer dvojitú dávku alkoholu.
Nalejem si ďalší a o trochu viac a idem späť na balkón, nasledovaný niektorými spolužiakmi, ktorý si chcú zapáliť tiež. Potter v ruke stále drží moju do polovice vypálenú cigaretu. Vezmem si ju od neho a dofajčím ju.
Väčšina tém, ktoré sa tu preberajú sú úplne nepodstatné. Zväčša sú to kraviny, na ktorých sa ľudia bavia. Rôzne príhody a podobné veci, pri ktorých sa dobre pije. Mnoho ľudí je rôzne rozmiestnených po dome. Niektorí sú permanentne vonku, no väčšina aj tak koluje z jedného miesta na druhé a vždy sa pripojí ku nejakej skupinke.
Asi po hodine, keď som mal vypitých tak zopäť takých pohárikov, čo rozhodne nebolo málo, vybral som sa na záchod.
Zaklopem, lebo vo vnútri počujem hlasy. Po chvíli odtiaľ vyjde Potter, Pansy, Zabini a Goyle, utierajúc si nosy.
"Chceš?" ponúkne ma Potter, zatiaľ čo zvyšok partie sa vytratí niekam preč.
"Dnes nie, díky," prstom mu spod nosa utriem trochu bieleho prášku a zavriem sa na záchode.
Drogy sa tu snažia robiť tak viac menej tajne, aj keď o tom samozrejme každý vie. No nie je to niečo s čím sa človek vystavuje na obdiv.
Vyčurám sa a som rád, že ma zatiaľ nenapína na vracanie. No ešte to by mi chýbalo, keďže večer je v plnom prúde. Zmiznem do kuchyne, kde svoje telo opäť podporím trochu whisky. No, možno trochu väčšou trochou, aby sa tomu dala hovoriť trocha a poberiem sa do obývačky, kde som sa dnes ešte nezastavil.
Tam sedia na sedačke Ron s Grangerovou na kolenách, pár bifľomorčanov a práve sa za mňa postavil aj Potter. Chytil ma za boky a pobozkal na krk.
Len som sa zasmial, alkohol mi nejako nedovoľoval rozmýšľať a spolu s Ronom, ktorý sa práve postavil, som odišiel na balkón.
Šli sme mimo ľudí a Weasley vytiahol z vrecka ušúľaného jointa. Toto je to, na čo som sa dnes tešil, preto som odmietol Potterovu kokaínovú partiu. Až tak som miešať nechcel.
S Ronom sme vyfajčili celý, riadne natlačený joint a ja som začínal cítiť jeho účinky. Nehorázne som sa na všetkom smial a zvyknutý na jeho dobrú úrodu som čakal na halucinácie. Tie sa dostavili a ja som mal neuveriteľný pocit, že podo mnou nie je pevná dlážka, ale že chodím po želé. Odpojil som sa od všetkých a prechádzal sa sám, až kým som priam nenarazil na Lavender. Netušil som či je len opitá, alebo aj na niečom inom, no bez váhania mi strčila jazyk do úst a ja som ju oprel o stenu. Nevedel som v ktorej sme miestnosti a bolo mi to úplne jedno, tak ako to nik okolo nás neriešil. Dvihol som jednu jej nohu, pocit želé pod nohami sa už samozrejme vytratil a omotal som si ju okolo pása. Rukou som jej zablúdil pod bavlnené nohavičky a vsunul do nej dva prsty. Vzdychala a prirážala na ne, no mňa to nevzrušovalo až na toľko, aby sa mi v tomto stave postavil. Vytiahol som z nej prsty, strčil jej ich do úst aby mi ich očistila a odmietol jej ponuku na fajku. Ešte chvíľu sme sa bozkávali a ja som šiel do kuchyne.
Nalial som si ďalšiu whisky, aj keď som vedel, že už mám dosť. Všade hrala hudba, mihali sa rôzny ľudia a mne sa točil celý svet.
"Malfoy," zavolal na mňa Potter a nastrčil pohárik, aby som nalial aj jemu. "Ale, ale... čo to cítim?" zasmial sa a keď som položil fľašu, priložil si moje prsty k nosu. "Ktorá?" Opýtal sa s úsmevom a ja som mu hlavou ukázal na Lavender, ktorá bola stále opretá o neďalekú stenu na chodbe.
Štrngli sme si s alkoholom a obaja ho do seba obrátili.
"Vážne nechceš čiaru?" šepol a z boxeriek vyťahoval vrecko s bielym práškom.
"Dnes nie, díky. Dal som si od Rona," hlava sa mi zatočila a on ma zachytil.
"Ok, ok," nahol sa ku mne a šepkal. "Ale na mojej oslave s tebou rátam," hryzol mi do ucha, nie silno, skôr tak dráždivo a vybral sa hľadať parťáka na ďalšiu lajnu.
Na chvíľu som ostal stáť sám a zistil som, že som skutočne opitý. Každé jedno svetlo mi udieralo do hlavy, bolo mi trochu zle a mal som problémy s chôdzou.
"Poď von," ťahal ma niekto na balkón a až keď sme boli tam a ja som opretý o zábradlie chytal balanc som zistil, že to je Grangerová.
Ťahal som z cigarety a rukou som ju hladil po vypuklom zadku.
"Dávaj si pozor, kam ma chytáš," odtiahne sa, no neprestajne sa usmieva.
Viem, že aj ona je opitá, no určite nie tak, ako ja. A ja musím vyzerať naozaj desne. Potiahnem si ešte raz, špak hodím na zem a cítim ako ma napne. Viem, že potrebujem vodu! Studenú! Rýchlym krokom prejdem cez dom ku kúpelni a bez klopania otvorím dvere.
Pansy kľačí na kolenách, zo zatvorenej hajzlovej dosky ťahá čiaru čistého materiálu, kým ju Potter zozadu nakladá s nohavicami stiahnutými po kolená. Nevenujem im nejakú špeciálnu pozornosť. Okamžite prejdem k umývadlu, pustím studenú vodu a oblievam si ňou tvár. Po chvíli je pri mne Potter.
"Si ok?" cítim jeho ruku na mojom vtákovi.
Opriem sa čelom o neho, privriem oči a som rád, že vôbec stojím.
"Určite nechceš čiaru? Detoxikuje alkohol," prehovorí mi do ucha.
"Nie, idem ja domov, veď sú už štyri hodiny," odtiahnem sa od Harryho a na rozlúčku mu dám tvrdého, bezcitného francuzáka.
Pomaly prechádzam domom až ku vchodovým dverám. Párty pomaly pohasína. Niektorí spia, iní súložia, mnohí sú už doma a je len pár jedincov, ktorí stále pijú a bavia sa. No tí sú zväčša na kokse.
"Malfoy," zakričí na mňa Zabini a ide ku mne. "Kam ideš?"
"Idem domov, mater bude zase šalieť.
"Fajn, vidíme sa na Potterovej oslave," chytí ma za prdel a odíde.
Vyjdem pred dom a odmiestnim sa pred naše sídlo.

Máš smutnú tvár, vždy keď prídem domov ráno,
Nie nezaspíš, čakáš kým sa ti nevrátim.
Vždy sa pýtaš kde sa túlam, celú noc a s kým.
Ó ja cítim, jak ty smútiš.
Aj tak dúfam, že pre pár sĺz ma predsa nezatratíš.

Zrazu sa ocitnem v tichu a tme, čo veľmi nepridáva môjmu stavu a pomaly sa šmochcem do domu. Prejdem cez bráničku a cestou ku vchodovým dverám padnem na orosenú trávu.
"Kurva," začnem sa stavať, no to sa už otvárajú dvere v ktorých niekto stojí.
"Draco, je pol piatej, kde si zase bol?" zavolá na mňa matka tichým hlasom.
"No kde by som asi tak bol," vybafnem na ňu.
To posledné na čo mám teraz náladu, je vybavovať sa s ňou. Je mi zle, už som celý mokrý a vážne chcem ísť spať a nie počúvať jej trápne reči.
"Draco, kde si sa zase túlal? Celú noc si bol preč!" potiahne nosom a zahalená v saténovom župane ide ku mne.
"Čo sa do prdele staráš? Bol som vonku!" moja nervozita rastie, lebo skutočne hrozí, že sa každú chvíľku povraciam.
"S kým? Nikdy mi nepovieš s kým!" jej hlas je plačlivý a oči celé červené.
Postavím sa a ledva sa mocem ku dverám. Obchádzam matku, no jej ruka ma zachytí za rameno.
"Daj mi pokoj, do riti, daj mi pokoj!" Vytrhnem sa jej a rýchlo idem do domu.
Vyjdem, potkýňajúc sa hore po schodoch, kde sa konečne dostanem do svojej izby. Nevyzliekam sa, aj keď mám tričko celé mokré, len sa zvalím na posteľ, ľahnem si na bok, lebo inak by mi bolo zle a ani neviem ako, zrazu spím.

~*~

Preberiem sa niekedy okolo obeda. To sa dalo predpokladať, keďže domov som prišiel ráno. Nenávidím takéto budenie. V ústach mám úplne sucho a hnusnú pachuť, hlava mi ide prasknúť, cítim sa strašne špinavý a nechce sa mi ani len pohnúť. Nakoniec ma smäd vytiahne z postele a ja sa neochotne postavím. Vyzlečiem si aspoň tričko, ktoré je očividne niečím poliate a takto idem dolu do kuchyne.
"Ránko," prehovorím na matkin chrbát.
Odpoveďou sú mi len jej vzlyky. Viem, že som ignorant, ale som vážne smädný, takže najprv idem ku chladničke, odkiaľ vyberiem džbán s chladným pomarančovým džúsom. Nalejem si z neho ho pohára a celý obsah vypijem. Úplne cítim, ako sa mi rozlieva po tele a naozaj je to pocit na nezaplatenie. Položím pohár a podídem ku plačúcej matke. Nie je mi dobre na nejaké vybavovačky a najradšej by som sa hneď vrátil do postele.
"Čo sa deje?" opýtam sa jej a sadnem na stoličku vedľa.
"Draco, ja už naozaj nevládzem. Pomaly každý, alebo každý druhý večer si preč, ja..."
"Nezačínaj s tým zase, pre boha. Čo mám sedieť na riti a pozerať sa na teba?"
"Tak toto si si skutočne mohol odpustiť," jej plač sa znásobí a slzy dopadajú na drevený lesklý stôl.
"Ale čo iné chceš? To sa už ani nemôžem baviť ako moji rovesníci? O čo ti ide? Odkedy otca zavreli si ako vymenená!"
"Draco, dávaj pozor na slová!" zakričí na mňa, ale potom opäť stíši hlas a pokračuje. "Ja nehovorím, že sa nemôžeš zabávať. Ja len chcem vedieť kde si... čo robíš... s kým si a..." stíchne a obráti svoje modré oči na mňa.
"A?"
"No, nechcem aby si toľko pil," dokončí a slzy jej kreslia chodníčky do bledých líc.
"Nestaraj sa čo s kým robím, je to moja vec!" Odseknem podráždene.
Hej, k podráždeniu mi značne dodáva aj zvyškový alkohol. Odídem z kuchyne do mojej izby, kde si nasratý ľahnem do postele. Po chvíli zase zaspím.

~*~

Mama ja to dávno viem,
že som k tebe zlý, aj keď som tvoj.
Zabudni na trápenie,
ktoré so mnou máš a vždy pri mne stoj.

Už sú to tri dni, čo som nikde nebol. Teda, bol som nakupovať v Šikmej uličke darček pre Pottera na narodky, ale nebol som večer nikde na párty. Rozhodne to nebolo kvôli maminým slovám. Tie si nejako neberiem k srdcu. Hej, samozrejme, že ma mrzí že plače, ale ja viem že chápe že som mladý a že ma za to všetko proste neodsúdi. Určite vie, ako veľmi ju ľúbim. Preč som nebol preto, že nikde sa nič nekonalo. Ono, narodeninové párty bývajú vždy najlepšie a pár dní pred nimi je zväčša pokoj, aby sa všetci stihli zregenerovať. No a taká párty je práve dnes.
Oblečiem sa tak nejak normálne ako vždy, lebo viem že sa aj tak všetci opijú a všetkým to bude jedno. No miesto obyčajného trička ako nosím väčšinou si dám košeľu, aby som aspoň trochu vyzeral. Oblečiem si čierne džíny a môžem vyraziť.
Zídem po schodoch s darčekom pre Harryho v ruke a idem ku dverám.
"Kam si zase myslíš, že ideš?" prehovorí za mnou matka.
"Von..." odpoviem jej jednoducho, tichým hlasom.
"Kam?"
"Proste von!"
"Nikam nepôjdeš!" zvýši hlas a pristúpi ku mne.
"No to si uhádla," vysmejem sa jej do tváre, prejdem cez vchodová dvere a silno nimi buchnem.

~*~

Primiestnim sa pred jeden dom. Viem, že nepatrí Potterovi, lebo ten stále býva u svojich muklovských príbuzných. No vraj si kvôli svojim narodeninám rezervoval nejaký prázdny dom, aby tam mohol spraviť naozaj dobrú párty. Som vážne zvedavý, či sa bude niečím odlišovať od tých iných večierkov. Ja osobne o tom pochybujem. Po chvíli budú všetci opití a bude im úplne jedno či sa oslavujú nejaké narodeniny, alebo je to len ďalšia z ožran párty. Pri dverách sa ani nezastavím aby som zazvonil a rovno vojdem dnu. Ľudí je tam už dosť, no stále tu nie sú všetci. V chodbe je jedna veľká kopa, kde sú naukladané všetky darčeky, tak tam položím aj ten svoj. Kúpil som mu nafukovacieho chlapa, aby si mohol užívať svoje prasačinky. On sa nejako netají tým, že je na obe pohlavia a už viac krát to skúšal aj na mňa. Nehovorím, že ma to neláka, no zatiaľ som na to nikdy nebol pripravený.
Vyjdem po schodoch ktoré idú z chodby a ocitnem sa vo veľkej kuchyni s jedálňou, ktorá je len jednou stenou oddelené od veľkej obývačky.
Tam si všimnem mnoho známych tvárí, no všetci sú ešte triezvi. Maximálne majú nejaký ten pohárik v sebe.
"Čo to tu spí?" prehovorím dosť nahlas, aby som aj napriek hudbe na seba upútal pozornosť.
"Nie, oslávenec chce ešte chvíľku počkať aby sa začalo keď tu už bude väčšina," prehovorí Hermiona.
"A kde vlastne je?" no odpoveď príde priamo od neho.
"No... môžeme začať?" prehovorí stojac kúsok za mnou.
Obrátim sa a zbadám ho s pohárom v ruke, obtiahnutých bielych nohaviciach a zelenej košeli len tak ledabolo spustenej popri bokoch.
"Ako vidím, prišiel som akurát," neubránim sa komentáru a idem si vziať jeden z už naliatych pohárov.
Harry nemá žiaden normálny prípitok, ale to ani nik nečakal. Vezme aj on pohár a po jednoduchom "na zdravie" sa celá párty začína.
Obrátim do seba jeden, druhý a aj tretí pohár. Nemám rád dlhé rozbehy a chcem sa dostať do nálady čo najskôr.
"Cigaretu?" zavolá na mňa Harry a v ruke drží krabičku.
Položím prázdny pohár a vyberiem sa za ním. Balkón je hneď na obývačkou. Nie, ani to nie je balkón, ale veľká terasa. Tento dom je rozhodne zaujímavý a to som ešte neprezrel všetky jeho zákutia. No, noc je ešte mladá.
Zastaneme pri zábradlí a obaja si zapálime. Pridá sa k nám pár spolužiakov, no po chvíli si ma Harry odtiahne kúsok bokom. Podľa jeho pohľadu je zrejmé, že už koštoval svoj dnešný materiál.
"Dáš si?" opýta sa ma a mne je jasné, že myslí na kokx.
Na odpoveď mu len prikývnem a vrátim sa ku partii fajčiacich odkiaľ sme sa odpojili. Na svojom zadku zacítim niečie ruky a mne je hneď jasné komu patria. Nebránim sa...
Dofajčím a po prvých krokoch sa mi trochu zatočí hlava. To znamená, že to chce ďalších pár vyrovnávajúcich pohárikov. Tak mi neostáva nič iné, len sa vrátiť do kuchyne, kde si nalejem z jednej z mnohých fliaš. Nájdem medzi nimi aj whisky a som rád, že budem mať celý večer chutné pitie. Nalejem si do väčšieho pohára, aby som si nemusel stále dolievať a len čo sa otočím zbadám za sebou partiu slizolinčanov s ktorými sa dám do reči na viac ako hodinu. Alkohol sa pri debate leje prúdom a ja cítim, že za necelé dve hodiny čo som tu, som sa stihol pekne opiť.
"Malfoy," zavolá na mňa Harry, ktorého výraz hovorí o tom, že na tom s alkoholickým opojením nie je inak.
Ale to zrejme všetci, ktorý sú tu.
Okrem mňa sa od slizolinčanov odpojí aj Pansy. Zabini a Goyle, ktorý si tiež zvyknú pochutnať na bielom prášku ostanú i naďalej sedieť. Je pravda že sú tak opití, že by mali problém postaviť sa.
Harry kráča po schodoch na posledné poschodie a spolu s Pansy sa zavrieme do jednej izby. Je takmer prázdna. Vyzerá, ako neobývaná študentská izba. Veľká posteľ, jeden stôl so stolovou lampu a neveľká skriňa. Potter zo spodného prádla vytiahne sáčok s tým kvôli čomu sme tu a vysype trochu na nejaký fotorámik, ktorý vzal z poličky nad stolom. Pomocou nejakej kartičky s tým spraví čo má a mňa so zrolovanou dvadsať librovou bankovkou v ruke čaká prvá čiara. Neváham, veď to nerobím prvýkrát a celú ju pekne sfúknem. Som nasledovaný Pansy a Harry ostal nakoniec. Chvíľku, kým sa nám droga dostane do tela, ostaneme v izbe a potom ju opustíme. Cítim, ako ma Harryho oči sledujú, ba priam vyzliekajú pohľadom, ale na niečo také som už celkom zvyknutý.
Kým sme boli preč, obývačka sa zmenila na tanečný parket. Väčšina ľudí sa tam natriasa a mnohí z nich sú bez tričiek, či s niekým predvádzajú obscénne tance. Jediné na čo mám chuť je pridať sa tam. No najprv svoje vyschnuté hrdlo ovlažím trochou whisky. Cestou ku parketu si rozopnem košeľu a hodím ju len tak niekam do davu. Keď sa obrátim, vidím, že je v Harryho rukách.
Tá jeho pozornosť ma začína baviť a preto sa rozhodnem trochu ho provokovať. Ruky sa mi omotajú okolo Pansynho zadku, ktorý neraz zmačknem a v rytme hudby ju začnem bozkávať na krk. Cítim, ako sa pod mojimi dotykmi roztápa, no očami neprestajne blúdim k Harrymu. Ten sa síce tvári, že ma ani nevidí, no viem že jeho oči ma periférne neprestajne sledujú.
Vláčne Pansyne telo posuniem kolegovi vedľa a mne sa do rany dostane Zabini. S ním som nikdy nič extrémne nemal, ako vlastne so žiadnym chlapom. Obaja sme sa dostali len k tomu, že sme vyhonili tomu druhému na niektorej z predošlých párty a vymenili si pár bozkov. Prilepil som svoje pery na jeho ústa a okamžite som sa mu do úst začal predierať jazykom. Keď sa mi to podarilo, trochu som sa odtiahol a tým vystavil naše prepletajúce sa jazyky na obdiv ostatným, najmä Potterovi. Očividne sa na tom bavil. Bolo mi jasné, že nebude žiarliť. Nič, čo sa na týchto večierkoch deje nie je v rámci lásky. Vždy ide len o vzrušenie a sex. A on je zrejme vzrušený dosť, lebo pri pohľade na nás sa začal chytať v rozkroku.
"Potter," zakričím na neho, keď nemám akurát zamestnaný jazyk a Zabiniho pery sa presunuli na moju hruď. "Máš pre mňa ešte?" žmurknem na neho, aby mu bolo jasné, že nechcem alkohol, ale to, čoho distribútorom je tu on.
Neodpovie, len rýchlo príde ku mne, schmatne ma za opasok a ťahá po schodoch hore. Tentoraz ideme sami. Vyjdeme ku izbe, vojdeme dnu a zamkneme za sebou dvere. Len čo sa tak stane, Potter ma oprie o dvere a dravo si vezme moje pery. Keď sa na mňa pritlačí celým svojim telom, cítim, jeho tvrdý penis na svojom, ktorý je už tiež ako kameň. Neváham a prudkým trhnutím rúk mu roztrhnem košeľu, až mu odlietavajú gombíky. Rukami mu blúdim po celom trupe, ktorý je napätý vzrušením.
"Chcem ťa," šepne mi do ucha značne podgurážený mnohými dovolenými i nedovolenými omamnými látkami.
"Viem," poviem hrdo a začnem mu vyzliekať nohavice.
To isté robí aj on a naše ruky si pri tom zavadzajú, čo ešte viac podporuje vzrušenie a chtivosť. Obaja sme však po chvíli nahí a z Harryho spodného prádla vypadne sáčik s koksom. Prejdem ku stolu, kde si začnem chystať čiaru, no medzi tým ma Potterove ruky chytia za penis a začne ma uspokojovať. Takto sa rozhodne ťažko pracuje, no príde mi to neuveriteľne vzrušujúce a tak pokračujem. Jeho ústa si vedú veľmi dobre a mne sa až kolená podlamujú, preto sa pri šňupaní podopriem o stôl rukami. Poteším obe nosné dierky zatiaľ čo môj penis v jeho ústach je potešený celý.
Hlava sa mi zatočí od vzrušenia, ktoré je drogami len zintenzívnené a chvíľku na to Harry prestane a môj podráždený a vzrušený úd ostane osamote.
Potter sa postaví zo zeme a začne si pripravovať čiaru aj on, no akonáhle sa predkloní nad stôl, neubránim sa a bez prípravy či akýchkoľvek pomôcok do neho začnem strkať svoj penis. Ide to veľmi ťažko a keby sme neboli pod vplyvom alkoholu či drôg, iste by to aj veľmi bolelo, no takto to je jedno. Začínam sa do neho predierať stále hlbšie a hlbšie a on sa zatiaľ sústredí len na to, aby si aj napriek mojim pohybom dokázal dať do nosa. Keď sa mu to podarí, oprie sa celými predlaktiami o stôl a necháva môj penis šukať jeho chrabromilskú prdel. Sáčik zo zvyškom kokainu sa rozsype po stole a Harry si ani neuvedomuje, že má od drogy zasranú už celú hruď. Ja však neprestávam a neustále ho nakladám zozadu. Cítim, ako sa blíži moje vyvrcholenie a Potterove vzdychy či jeho ruka na vlastnom penise nasvedčujú to isté.
Netrvá dlho a obaja vyprázdnime svoje vzrušenie do priestoru. Ja do Pottera a on na podlahu izby. Vytiahnem z neho úd a obrátim ho tvárou ku mne. Jazykom mu z hrude zlízavam horký koks a občas ho s bielymi perami pobozkám, aby sa dostalo aj jemu.
Zacítim však smäd, čo znamená že na seba oblečiem len nohavice, a vyjdem z izby. Prejdem rovno do kuchyne, kde si nalejem ďalšiu whisky. Neustále poťahujem nosom, lebo posledná čiara ktorú som si dal bola vážne veľká. Vypijem celý pohár na ex a idem rovno na balkón, tešiac sa na cigaretu.
Tam už stojí Harry, tiež od pol pása nahý a debatuje s nejakými bystrohlavčanmi. Prídem rovno k nemu a uprostred vety ho umlčím bozkom. Nikto to neberie divne, len pár ľudí sa pousmeje. Niekto, ani neviem kto, ma ponúkne cigaretou a tak ledva stojac na nohách začnem fajčiť.
Ani neviem ako mi ubehli ďalšie hodiny na párty, no viem že som veľa, veľa pil, fajčil a dal som si ešte nejednu čiaru a fajku od Pottera. Toto je skutočne zatiaľ tá najlepšia párty, akú sme mali.
Hodinky mi oznamujú, že je už piatej, čo je zrejme najvyšší čas ísť domov.
"Nechceš ostať?" opýta sa ma Potter, keď ma vidí odchádzať dole po schodoch do chodby.
"Ee," prehovorím a napne ma na vracanie.
Rýchlo vyjdem pred dom a bez toho aby som sa s ním rozlúčil sa premiestnim domov.

Vieš, ja som sám, dávno iný než som býval.
Snáď pochopíš, že veci zlé pred tebou skrývam.
Netušíš, že mňa tvoj smútok bolí viac než môj.
Ó, je mi ľúto, tvojich vrások.
Sám sa trápim, že svoj tieň už viac neprekročíš.

Len čo sa moje nohy dotknú trávy, padnem na zem a okamžite sa povraciam.
"Draco," z domu vybehne matka a po pár krokoch je pri mne.
Neprehovorím, len sedím na tráve a moje telo je stále napínané na vracanie.
"Draco, si v poriadku?" jej hlas je vystrašený a pokúša sa dostať ma na nohy.
Mojou odpoveďou je len ďalší prúd pretráveného alkoholu, ktorý vypustím cez ústa.
Cítim, ako sa ma snaží postaviť pomocou kúzla, čo sa jej samozrejme podarí a takto ideme až do domu. Tak dopadnem na chladnú podlahu a okamžite ju pokrstím ďalšími zvratkami. Je mi hrozne. Takto zle mi nebolo už veľmi dlho, ak vôbec niekedy.
"Mamy, mamy pomôž mi..." zašepkám, načo si ona ku mne okamžite kľakne.
"Čo zlatíčko, čo sa stalo?" pohladí ma po vlasoch a jej ruka spočinie na chrbte.
"Mám ťa rád, mamy," cítim, ako ma v očiach štípu slzy.
"Aj ja teba, Draco. Aj ja teba!" Usmeje sa na mňa a ja cez slzy zbadám vrásky na jej tvári.
Aj jej sa začínajú lesknúť a ja sa za seba hanbím. Neskutočne ma mrzí, že mame ubližujem. Matke, ktorá mi vždy dá všetko, ktorá mi dala život...
Objímem ju okolo krku a takto s ňou, pri mojich zvratkoch, sedíme dosť dlho, obaja plačúc a vzlykajúc.
"Kde si bol?" prehovorí po chvíli.
"Nechceš to počuť," odtiahnem sa od nej a opäť ma premohne vlna zvracania.
Postaví ma a dostane ma do postele. Tam okamžite zaspím.

Mama ja to dávno viem,
že som k tebe zlý, aj keď som tvoj.
Zabudni na trápenie,
ktoré so mnou máš a vždy pri mne stoj.

Preberiem sa až druhý deň podvečer. Okamžite idem do sprchy a svoje telo ovlažím a očistím od všetkého, čo sa predošlú noc stalo. Cítim sa ako nový človek. Poriadne sa vysuším, oblečiem a vrátim späť do izby. Je veľa vecí, ktoré si nepamätám. Napríklad to, ako som sa dostal do postele, alebo čo sa stalo potom, ako som sa odmiestnil domov. Jednoducho okno.
Na nočnom stolíku ma čaká list, ktorý musela sova priniesť zrejme ešte keď som spal. A na to mala času dosť, keďže je pol šiestej.
V obálke je pozvánka.

Včera sme sa hádam všetci dobre bavili, no ostalo kopec alkoholu a ja mám ešte na jeden deň požičaný dom, tak by sme si mohli dať také dozvuky. Prídite skôr, začneme grilovačkou pri bazéne. A pokračovanie iste dobre poznáte...

Harry

Prečítam si to celé dvakrát a pousmejem sa nad tým. Myslel som si, že sa dnes z postele ani nedostanem, ale... môžem odmietnuť takúto ponuku? Oblečiem sa do niečoho čistého a zistím, že košeľu či spodné prádlo neviem nikde nájsť, takže to muselo ostať tam. Prečešem si schnúce vlasy a zídem dole.
"Dobrá ránko, spachtoš," prehovorí matka s úsmevom na perách. "Pripravila som ti niečo dobré na raňajky, aj keď by už mala byť večera a potom si môžeme pozrieť niečo dobré v televízií." Dopovie a ticho čaká.
Neviem čo sa včera stalo, ale sere ma, že si to nepamätám.
"Ja idem preč," poviem jej okamžite.
"Kam preč?" jej prekvapený výraz je na nezaplatenie.
"Von..."
"Nikam nepôjdeš! Pamätáš si v akom stave si včera prišiel?! Ja po tebe nebudem zase odpratávať zvratky! Nikam nepôjdeš!!!"
"Nik sa ťa o to ani neprosil!" vyštekol som na ňu a vybral sa smerom ku dverám.
"Draco...," započul som jej volanie, no to som už zabuchol dvere na dome a odmiestnil sa za zábavou.

 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 lillyeven-ff lillyeven-ff | Web | 19. září 2010 v 0:56 | Reagovat

Och... keď si odmyslím tie drogy, tak by to bolo fajn :) Nemám ale rada, keď Harry berie drogy. Naňho sa mi to absolutne nehodí. A ešte distribuovať :D Neuveriteľná predstava... Ale poviedka má u mňa bod a pristála v mojich obľúbených vytlačených. Už môžem ísť pokojne spať ;)

2 taylorova99 taylorova99 | Web | 19. září 2010 v 9:53 | Reagovat

Wow!:)
Toto sa mi fakt páčilo. Hlavne to ako boli všetci kamaráti, obchytkávali sa a veci podobné:)
Páči sa mi ako využívaš tie texty pesničiek:)
A bolo mi ľúto Dracovej mami, aj keď myslím, že každá mama si raz za život zažije takéto obdobie:)
Takže keď to zhrnem, páčilo sa mi to a veľmi:)

3 Ivet Ivet | Web | 19. září 2010 v 10:23 | Reagovat

Hezké :-) Akorát to překonává všechny mé morální hranice, ale užila jsem si to. :-D A hlavně, že si svoje užili i kluci. ;-)  Moc se těším na něco dalšího od Tebe. :-)

4 Nade Nade | 19. září 2010 v 10:31 | Reagovat

Alkohol, cigarety, nevázaný sex a drogy. A pak, že kouzelnický svět není pokrokový. Opravdu mají talent převzít to "nejlepší" z mudlovského světa. :-D

5 cuca cuca | E-mail | Web | 19. září 2010 v 17:51 | Reagovat

lillyeven: Ja si viem predstaviť, že by Harrymu po škole preplo a z tej slavy zacal drogovat! :D Ako vsetky celebrity... :D A som rada, že sa pacilo! :)

taylorova99: Snazila som sa to vykrelit tak, ze su vsetci kamarati, ale ze tam ostali tie zaklady toho co bolo, ako ked nazval Draco Hermionu kumusackou, alebo to, ze sa oslovovali priezviskami... :) No a co sa Dracovej mamy tyka... ja si tiez myslim, ze take si vela mam zazije, taze som sa ponorila trochu do vlastnej skusenosti. Aj ked som to samozrejme znacne znasobila... :D

Ivet: Prave preto som tam hovorila o tom varovani. Lebo viem, ze je vela ludi, ktory nemaju radi veci spojene s alkoholom a drogamy a uz toboz nie, ked je to spojene s ich oblubenymi postavami. Ale som rada, ze aj napriek tomu si si to precitala a dakujem za komentar. Inak, už je v pokrocilom stave dalsia poviedka. :) A tam drogy nebudu, takze by mohla sadnut viac. :)

Nade: Tak... vsetci sa potrebuju zabavat! :D

6 zoey zoey | 22. září 2010 v 21:44 | Reagovat

kanada prospieva tvojej muze:D skvely pocit v tak malom casovom rozmedzi tu najst tolko novych clankov a poviedok. pekna poviedka. asi prva, co som citala, kde su vsetci "kamarati":-) len mi Narcissy bolo trosku luto. vseobecne plati, ze rodicia su nam dobri, len ked nieco potrebujeme alebo je vazne zle. inak mame vlastnu hlavu. len si to uvedomit v pravu chvilu a nie, ked je neskoro :D tesim sa na dalsie tvoje vytvory z dalekeho zapadu :-)

7 Anulinka72 Anulinka72 | E-mail | Web | 23. září 2010 v 15:01 | Reagovat

ty jo...píšeš bezvadně..ae ta bezohlednost k jeho mámě mi přijde nechutná...ae aspoň víme že má i dobrý srdce...

8 cuca cuca | E-mail | Web | 24. září 2010 v 16:12 | Reagovat

zoey: Som naozaj rada, že sa Ti to pacilo! :) Canadu som už opustila a zase som na tom našom Slovensku... tak dúfam, že moja muza sa nerozhodla ostat tam!!! Bo ju budem urcite potrebovat! :D

Anulinka72: Ach, dakujem! :´) To sa skvelo cita! :) ... No, bol bezohladný :( Ved je to Malfoy... a HLAVNE - je to pubertiak! :D

9 Nymphadora Nymphadora | Web | 26. září 2010 v 0:28 | Reagovat

Já normálně Cissu litovala, je to se mnou špatný, ale jinak se mi to líbilo a těším se na nějakou další povídku :)

10 Christine Snape Christine Snape | 1. října 2010 v 21:26 | Reagovat

Ja neviem čo povedať, táto pesnička ma vždy rozplače a keď som si k nej prečítala aj toto tak sa mi slzy kotúlajú ako hrachy. Proste nádherné !! Ale zároveň aj poriadne smutné...ma to dostalo s tými drogami. Uff...ale ako ináč krásne :-D

11 mausi&karai mausi&karai | 3. října 2010 v 13:51 | Reagovat

nedokázali sme od toho odtrhnúť oči, výborne sme sa zabavili :D

12 trixie trixie | E-mail | Web | 29. prosince 2010 v 22:14 | Reagovat

je to dokonalý i s těma drogama...Potter je úplně jasnej xDDD

13 sisi sisi | 25. dubna 2014 v 12:07 | Reagovat

ale od koho odebírali všechny ty věci na pití a užívání si. Byl Harry přes prázdniny opravdu zavřený u mudlů a přesto čile obchodoval s narkomafií, nebo je do toho zapletený i jejich učitel elixírů, aniž by věděl komu co prodává, pokud je to fajn zboží? Píšeš moc dobře. Pokračuj. Dík :-D

14 dhslash dhslash | E-mail | 11. května 2014 v 21:09 | Reagovat

[13]:
Ďakujem, som nesmierne rada, že sa Ti moja tvorba páči. :)
Od koho to odoberajú? Dobrá otázka... ja si myslím, že tak ako Fred a George chodili brať jedlo do kuchyne a vedeli ísť do Rokvillu pre nejaké "delobuchy" a podobne, tak sa nájdu študenti, ktorí teda prichádzajú s inými úlovkami. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Kontaktovať ma môžete na Facebooku, alebo na maily cuca.dhslash@gmail.com