Všetky čerstvé info o stránke, po ruke aj na FACEBOOK-u!

Nie veci len ohladne slash-u, ale aj mnoho iného už aj na Tumblr.

A nezabudnite, vidíme sa aj na instagrame! :)

Vianočný sen (DM/HP) 18+

24. prosince 2011 v 9:40 | cuca |  Jednorázovky (slash)
A je to tu. Prišli Vianoce a s nimi, ako každý rok, aj Vianočná poviedka. Táto je trochu zvláštna. Aspoň mne tak prišla a po jej dopísaní som mala dosť zmiešané pocity, ale... však uvidíte. :) Prečítajte a ohodnoťte sami. :)

Tak, aby som nezabudla, prajem Vám prekrásne Vianočné sviatky plné pohody, zábavy, darčekov a dobrej nálady. :) Verím, že dostanete to, po čom ste celý rok túžili a budete spokojní. :)

A ak ma chcete potešiť, venujte mi nejaký komentár! :) Ďakujem!

Harry je už dlho zamilovaný do osoby, ktorá o tom ani len netuší. No jeho posadnutosť naberá na obrátkach a chodí tú osobu tajne špehovať do spálne. Na to mu je jeho neviditeľný plášť dobrý. No čo ak sa to tá osoba nevedno ako dozvie? A rozhodne sa Harryho potešiť práve na Vianoce? Nemá to nejaký háčik...?
Žáner: slash
Páry: Draco Malfoy/Harry Potter
Upozornenie: 18+


Chladná kamenná podlaha tlačí Harryho Pottera do zadku, lebo už dlhšie sedí na zemi pred prázdnou stenou. Ona sa len javí prázdna, ale jedna štvrtina hradu úplne presne vie, že práve tu sa nachádza vstup do ich fakultnej klubovne. No bez hesla sa tam človek len tak nedostane. A práve to je to, čo chrabromilčan potrebuje. Upraví si neviditeľný plášť, aby si bol istý tým, že mu nikde nevyčnieva ani len kúštik tela a so sklopenou hlavou, skúmajúc tak textúru podlahy, čaká na niekoho, kto ono vstupné heslo tejto prázdnej kamennej stene povie. Vybral si čas, kedy sem nechodí zrovna veľa ľudí, no asi po pol hodine sa predsa len dočká. Vyzerá to na nejakého prváka, ktorý bez váhania prehovorí.
"Slizolinská elita," na čo sa kamenná stena na moment, kým ono dieťa vojde, zmení na dvere. Len čo sú aj jeho päty vo vnútri, zvonku to zase vyzerá ako keby tam nebolo vôbec nič.
Toto je všetko, čo Harry potreboval a tak mu už nič nebráni v tom, aby sa pobral do svojej klubovne.

~*~

Večer, na ďalší deň, sa na svoje miesto vybral znova, aj keď pod úplne iným zámerom. Poriadne si skontroluje neviditeľný plášť a len čo hodiny odbijú polnoc, zastaví pred vstupom do klubovne.
"Slizolinská elita," povie rozhodným hlasom, aj keď jeho telo vôbec nevidno. No to neprekáža v tom, aby sa stena zmenila na dvere a tak sa aj on dostane dnu. Tam, kde bol naposledy pred štyrmi rokmi.
Klubovňa je takmer prázdna, len niekoľko starších študentov si ešte dorába práce do školy, jeden pár sa cmúľa v kúte a všade vládne ticho. Jediné zvuky sú pukot dreva, ktoré horí v kozuboch. Má však pocit, že je tu podstatne chladnejšie, ako v ich klubovni. Dostane sa ku miestu, kde sa rozdeľujú dievčenské a chlapčenské spálne a vyberie sa tým správnym smerom. Pri každej izbe je štítok a tam je napísané, ktorý ročník spí v ktorej izbe. Keď sa konečne dostane ku dverám, pri ktorých je neveľká šestka, pritisne na ne ucho. Nepočuje žiadne zvuky, žiaden šramot či hlas a tak veľmi opatrne, stále neviditeľný, ony drevené dvere, otvorí.
Je tam skoro úplné tma, len zvláštne zelené svetlo jemne osvetľuje miestnosť. Je v nej niekoľko postelí a z každej sa ozýva dýchanie, z niektorých až chrápanie. Ich majitelia si však, na jeho radosť, nezatiahli svoje baldachýny na posteliach a tak Harry veľmi rýchlo nájde toho, koho hľadá.
Prejde ku posteli, na ktorej leží v perinách zababušený slizolinský princ. Ikona dokonalosti, hrdosti, krásy a všetkého, čo po uši zamilovaný Potter vždy hľadal. Teraz je tu, pred ním... Z perín mu trčí len hlava, kde je na peknej tvári pokojný, ba priam až detsky rozkošný výraz. Harryho pery sa roztiahnu do širokého úsmevu. Nik ho nevidí, teraz sa nemusí za svoje prejavy hanbiť, nemusí svoje city skrývať. A keďže jeho vyvolený hlboko spí, ani jeho tvár nie je zahalená tým nepríjemným povrchným výrazom, ktorý však Harryho ako keby ešte viac priťahoval. Ostane stáť konča jeho postele a len sa na neho díva. V tom slabom zelenom svetle jeho bledá tvár prekrásne svieti. A on sa kochá každou jednou jej dokonalou časťou. Je tam viac ako dve hodiny, keď uzná za vhodné, že by bolo načase ísť do postele. Aj keď, pohľad na neho, ho neomrzel. Dokázal by tu stáť večnosť.

~*~

Prišiel večer a tak, ako už mnoho ráz predtým, sa Harry vybral do slizolinskej klubovne, aby mohol ničím a nikým nerušený sledovať jeho, svojho princa, svojho Draca Malfoya. On, a samozrejme ani nik iný, o tom ani len netušili. Svoju slabosť nemieni nikomu vešať na nos. Dokonca ani najlepším priateľom.
Po špičkách prejde zase k jeho posteli, no nezastaví sa pri jeho nohách, ale rovno vedľa neho. Kľakne si na zem a takto sa môže dívať do jeho tváre. Môže ju študovať veľmi podrobne.
"Nie, nie..." šepne Draco zo spánku.
Na jeho tiché slová je však chrabromilčan už zvyknutý.
"Chcel by som vedieť o čom sníš," šepne tak potichučky, aby to nemohol počuť nik, len Draco. Ten je však v hlbokom spánku a na čele sa mu vytvorí malá vráska. Ako keby sa mu snívalo niečo zlé, možno nepríjemné, no... takto to je dosť často. "Chcem vedieť, čo ťa trápi..." zašepká a po prvý raz sa odváži vystrčiť ruku spopod neviditeľného plášťa a veľmi jemne sa dotknúť alabastrovej pokožky na Dracovej tvári. Ten sa mierne pomrví a tak Harry ruku radšej rýchlo skryje.

~*~

Ďalšie noci sú rovnaké. Opakuje sa to viac ako mesiac a takmer každý jeden deň. Nič sa nezmenilo, nikam nepostúpil.
Potešujúca informácia onoho dňa je tá, že podľa zoznamu, ktorý Harry videl, Draco ostáva na Vianoce v izbe sám a všetci jeho spolubývajúci idú za rodinami. Možno je práve to chvíľa, aby sa odhodlal. Aby... no sám vie, že nič neurobí, takže už aj tie myšlienky sú hlúpe. Jediná výhoda je tá, že ho pri sledovaní jeho milovaného nebudú rušiť zvuky a chrapot slizolinských spolubývajúcich.
Je samozrejmé, že mu predstavy občas uletia aj k intímnym veciam... ku rôznym predstavám, za ktoré sa on sám niekedy hanbí, ale bojí sa tieto myšlienky rozoberať, pitvať sa v nich. Vie, že by ho to potom len mrzelo. Pozná sa naozaj až priveľmi dobre. Určite nie je a ani nebude schopný spraviť nič. Strach z neopätovanej lásky vie byť veľmi silný a on to naozaj pociťuje.

~*~

Len čo skončí štedrovečerná večera vo veľkej sieni, poberie sa Harry, tak, ako aj ostatní jeho spolužiaci, ktorých tu neostalo veľa, do spoločnej klubovne. No Potter ako keby sem už nepatril. Nie je to tým, že by tých ľudí nemal rád. No on si svoje miesto našiel po boku Dracovej postele. Vie však, že zbytočne za ním pôjde tak veľmi skoro. Určite nešiel do postele. Určite ešte v slizolinskej klubovni oslavujú všetci čistú krv milujúci študenti tento sviatočný deň. A tak Harrymu neostáva nič iné, ako nemyslieť chvíľku na neho, zamerať sa na seba a na ľudí navôkol.

~*~

Konečne sa súkromný chrabromilský vianočný večierok chýli ku koncu a tak môže aj Harry odísť do svojej izby a postele, kde sa za baldachýnmi pripraví na svoj, už dobre natrénovaný, večerný rituál. Zatiahne všetky závesy, prehodí cez seba neviditeľný plášť a potom, nevnímajúc to, že závesy rozhýbal, vyjde z postele a poberie sa rovno do klubovne. Dostane sa cez ňu, dokonca aj von a už nepozorovane a hlavne neviditeľne kráča dole po mnohých schodoch, aby prišiel na miesto, kde by najradšej trávil všetko svoj voľný čas. V jeho blízkosti.
Pomocou hesla sa dostane do klubovne a jeho kroky už automaticky smerujú ku izbe svojho drahého. Nezabudne sa samozrejme obzrieť okolo seba, či sa Draco nenachádza ešte na utíchajúcom Vianočnom večierku. A veru, je to tak... Uzrie ho, ako sedí v objatí s nejakou dlhovláskou a pije pri tom vianočný punč. Jeho srdce je razom roztrhnuté na polovicu. Každá tá polovica je rozšľahaná a spálená na popol. Vnútornosti ako keby ani nemal, no aj tak pokračuje mechanicky do Dracovej spálne.
Usadí sa na zem pri jednej z postelí a poriadne prikrytý, zapozeraný niekam do neznáma, pokúšajúc sa nevnímať vlastné myšlienky, čaká, kedy sa Draco poberie do svojej izby. Sám.

~*~

Sedí tam dosť dlho. Nemá hodinky, takže nevie koľko času už ubehlo od kedy sem prišiel, ale pokojne to môže byť viac, ako dve hodiny. Zrazu sa však dvere otvoria a v nich sa zjaví on, Draco Malfoy, s košeľou rozopnutou, vlasmi rozstrapatenými a pôvabnou chôdzou sa poberie ku svojej posteli.
"Potter, zase si tu?" Povie nahlas, úplne ležérnym, pokojným hlasom.
Harry má pocit, že sa mu to len zdá, že to nemôže byť možné. Ako sa o tom dozvedel? Ako môže vedieť, že je tu? Žeby jeho neviditeľný plášť prestal fungovať? Alebo ho Draco počul, ako mu v noci šepká slová plné lásky. No rozhodol sa nič nepovedať. Nezareagovať, ako keby dúfal, že len zle rozumel a všetko to je úplne inak.
"Neverím, že by si dnes neprišiel, kde si Pottrík, mám pre teba Vianočné prekvapenie," jeho smiech ako keby hovoril, že o tom, že je tu, je viac ako presvedčený. A dokonca sa zdá, že mu to ani neprekáža, čo Harryho prekvapuje asi najviac.
"No čo, neukážeš sa mi?" vyzve ho ešte poslednýkrát, no keď nedostane žiadnu reakciu, stále sa usmievajúc sa začne pomaly vyzliekať, obracajúc sa na všetky strany, aby si bol istý, že nech je Potter kdekoľvek, iste ho uvidí.
Prvé, čo zo seba nechá klesnúť je bledomodrá košeľa, čím sa odhalí nie len jeho hruď, ale aj krásny mierne svalnatý chrbát. Pokračuje dráždivým rozopínaním opasku a gombíkov na nohaviciach, na ktorých si dá naozaj záležať. Ako keby si vychutnával ten posmech, že on sa tam môže chytať, ale Potter sa ho dotýkať nesmie. Stiahne si napokon aj nohavice a stojac pred ním len v trenkách, so širokým úsmevom na tvári, sa obracia po miestnosti.
"Potter, vylez! Hádam by si toto neprepásol!" vábivo si naťahuje gumičku na spodnom prádle, pričom zakaždým to vyzerá, ako keby si ho už šiel vyzliecť.
Toto Harry nevydrží. Nevie čo sa deje, neverí, že práve on môže mať takéto šťastie, že... dostane pod Vianočný stromček práve svojho vysnívaného. Už neváha, postaví sa a nechá zo seba spadnúť neviditeľný plášť. Mrzí ho, že sa nejako pekne neobliekol, alebo inak nepripravil. No, toto mu nenapadlo. Ani vo sne...
Podíde trochu zahanbene k nemu a po pravde, ani len netuší čo má robiť. Vie len, že akýkoľvek dotyk bude lepší, ako nič. Cíti, že sa na celom tele trasie a neodvažuje sa ani len pozrieť na svojho vysnívaného slizolinčana. Ten však príde tesne k nemu, nahne sa k uchu a zašepká:
"Že ty ma hrozne miluješ? Hmm...?" nečaká na odpoveď. Je to viac-menej len konštatovanie. No ako je naklonený k jeho uchu, chytí ho za ruku a priloží si ju k svojmu rozkroku, ktorý je zahalený len tenkou látkou spodnej bielizne.
"Netras sa, viem, že to chceš... Dotkni sa ho, poriadne..." Pobáda ho slizolinčan k činu.
Harry ako keby bol v tranze. Robí a chce robiť všetko, čo mu Draco povie. Veď... konečne môže. Nevie, ako sa to Malfoy dozvedel, nevie, ako to vníma, čo cíti, no teraz jednoducho nie je čas na to, aby to riešil. Rozochveje sa ešte viac a dostane sa k tomu, aby sa sám, bez jeho opory, dotýkal jeho penisu. Chytá jeho pekne rysujúci tvar cez látku spodného prádla a cíti, ako sa stavia.
"Viac..." šepne mu jeho princ do ucha.
Odváži sa a ruku ponorí do jeho boxeriek, aby sa tak konečne dotkol jeho holej kože. Po celom tele mu prejde mráz a onen dotyk si neskutočne vychutnáva. Draco sa však po chvíli odtiahne a začne vyzliekať aj svojho spolužiaka. Cez hlavu mu pretiahne nepekné tmavomodré tričko, nohavice mu odopne a nechá klesnúť ku kolenám a potom čaká, kedy sa ich zbaví on sám. Ide mu to trochu nemotorne, samozrejme, veď je viac ako nervózny. Nie len to, že všetko ide až priveľmi ľahko, ale ešte aj to, že je to po prvý raz. A to nie len s mužom. S kýmkoľvek.
"Chceš ma, Potter?" spýta sa stále šeptom a priblíži sa svojimi perami k nemu. Len čo sa spoja s tými jeho, cíti, ako strašne sa chveje, no to mu nebráni v tom, aby sa s Harryho ústami pekne pohrával.
Potter má pocit, že to všetko ide tak rýchlo, tak nejak zvláštne a ani poriadne nevie ako, razom sa ocitli obaja úplne nahí. Všetko sa to dá pripísať len jednej veci. Je v takom šoku z toho všetkého, že prestáva poriadne myslieť.
Dracove telo sa obtiera o to Harryho, ich penisy sa dotýkajú, ich pery, dokonca už aj jazyky a on si vôbec nepamätá, ako sa k tomu dostali. No jednu vec vie iste, je dokonale šťastný.
"Na kolená, Potter," ich bozk je prerušený slovami, ktoré majú celú túto situáciu posunúť do úplne inej roviny. A on samozrejme neváha.
Kľakne si na zem pred svojho vyvoleného slizolinčana a poslušne a oddane sa na neho pozerá. Ako malé bezbranné psíča. No to len do chvíle, kým sa Draco nezačne činiť a svoj penis mu nie silno, no predsa, obúcha o zavreté ústa. Harry ich akoby na povel otvorí a Draco mu do úst, hlboko a bez emócií, vnorí vlastný, dostatočne hrubý penis. Nenechá chrabromilčanovi ani len priestor na to, aby sa s ním pohrával, jednoducho do neho priráža, ako keby bol vzrušený podstatne viac, ako sa sprvu javilo.
Nevie čo sa stalo, ako k tomu prišlo, no uvedomí si, že už kľačí na všetkých štyroch. Tmavozelený koberec, ktorý tu majú ho nepríjemne tlačí do kolien a do dlaní, no je tu vec, ktorá sa mu zdá ešte zvláštnejšia. Ústa má plné Dracovho spermatu a on, kvôli tomu, aký je z tohto všetkého strašne vzrušený, ani len nevie, kedy jeho milovaný dosiahol orgazmus. No, zrejme prichádza niečo úplne iné. Niečo, čoho sa bál, niečo, na čo nedokázal ani len myslieť!
Cíti v sebe prst, jeden, druhý a zrejme aj tretí, ide to strašne rýchlo, no necíti bolesť, ktorá sa s tým zvykne spájať. Aspoň tak to počul. Po chvíli vie, že prsty sú nahradené penisom, ktorý sa do neho dostáva veľmi ľahko, veľmi vzrušujúco, veľmi...
Draco priráža, pričom jednou rukou prechádza aj po Potterovom úde, aby mu dopomohol k orgazmu.
Prichádza to...
Cíti, že to na neho ide...
Už len chvíľka...
Bum... Smiech... Dvere...
Mykne sebou a prekvapene sa rozhliada okolo seba. Nechápe, čo sa deje, kde je, čo sa stalo. V nohaviciach má náhle mokro a cez seba prehodený neviditeľný plášť. Dych má zrýchlený a pokúša sa zistiť, čo sa deje. No vysvetlenie je len jedno...
Mokrý sen...
Vystrie sa, stále sediac na zemi v Dracovej izbe a pozrie sa ku dverám, odkiaľ šiel ten smiech. On zrejme zaspal pri čakaní na Draca, ktorý sa práve teraz vracia... Nikdy ho nemrzelo viac ako teraz, že sa z nejakého sna prebral. Lebo tento jeho bol priam dokonalý.
Dvere do izby sú pootvorené a Harry len ticho a napäto čaká."
"Poď zlato, nikto tu nie je..." Šepká Draco niekomu, koho Harry, napnutý ako struna, ešte nevidí.
"Neviem, či je to vhodné..." ozve sa ženský hlas.
"Uisťujem ťa, že je... poď, užijeme si Vianoce," potom je počuť výskanie a smiech dievčaťa, ktoré sa ocitne v Dracovom náručí. Ten ju prenesie rovno ku posteli, položí ju tam a dravo sa vrhne na jej pery, pri čom ju začne vyzliekať.
Harry sa potichu postaví, úplne zničený pohľadom na nich, zničený svojimi predstavami a životom. Práve prežíva tie najhoršie Vianoce... No potom príde ešte jedna rana.
"Milujem ťa," zašepká Draco dievčaťu, ktoré sa teraz polonahé zvíja blahom pod jeho telom.
Harry skrytý pod neviditeľným plášťom, so slzami na krajíčku, prejde ku dverám, ktoré za sebou nezavreli a zastaví sa na ich prahu.
"Šťastné a Veselé Vianoce, Draco Malfoy..." zašepká pri odchode...
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Ohodnoť. :) Ako sa ti páčila poviedka? :)

*******
******
*****
****
***
**
*

Komentáře

1 LoLo LoLo | 24. prosince 2011 v 11:48 | Reagovat

Ne-eee, já čekala šťastný konec :'(

2 Chrstine Chrstine | 24. prosince 2011 v 13:21 | Reagovat

Prekrásne, ale chudák Harry :-(

3 Kirsten Kirsten | 24. prosince 2011 v 15:28 | Reagovat

Príbeh krásny, ale mohla si tomu dať šťastný koniec... predsa len na tie Vianoce :)

4 Anulinka72 Anulinka72 | 25. prosince 2011 v 0:39 | Reagovat

šťastný konec?!?!?!?kdo by ho čekal, přeci jen, jsou Vánoce, že??? Cuca, já tě zabiju...!! nepřej si mě na další srazu... a to že tam na 100% budu !!xD

5 Tarty Tarty | 25. prosince 2011 v 1:10 | Reagovat

Tak toto som skutočne nečakal. Fakt som si myslel, že to je reálne, a ono len sen... Tomuto teda hovorím riadny zvrat, a rozhodne ten najlepší! :D Zničený a nešťastný Potter na Vianoce - čo viac si môžem priať. Krásne! :)

6 Blanch Blanch | Web | 25. prosince 2011 v 14:22 | Reagovat

Jsem doslova konsternovaná, ne, že bych takový konec běžně nečekala, sama bych takový napsala asi taky, ale u TEBE bych ho nečekala :), dost si mě tím překvapila.
Tím, jak je ten konec hořký, se podle mě tahle tvá jednorázovka řadí mezi jedny z tvých nejlepších.
Super.

7 Rose Rose | Web | 25. prosince 2011 v 23:22 | Reagovat

Musím súhlasiť s tým komentom nadomnou. Táto jednorázovka patrí medzi tvoje najlepšie, a mne veľmi zdvihla náladu. Aj keď som čakala šťastný koniec.

8 Ivet Ivet | Web | 26. prosince 2011 v 12:01 | Reagovat

Teda.. mně už to bylo podezřelé, když to šlo tak hladce.. Chudáček Harry, ani na Vánoce si neužije :-( Jinak to bylo vážně povedené. :-) Krásné Vánoce, cuco.

9 Gaby Gaby | Web | 13. ledna 2012 v 18:31 | Reagovat

Ehm, ten konec mě dojal....chudák Harry...a to se to tak hezky rozjelo a on to byl SEN?! :D no to mi posol bulvu! :D

10 Emily Emily | Web | 12. června 2012 v 21:35 | Reagovat

Harry má prostě pech :)

11 Mary Mary | Web | 3. listopadu 2015 v 13:50 | Reagovat

neznášam smutné konce! :-(  :-(
hoci som celý čas tušila, že je to celé iba sen, ale verila so v happy end... ale aj tak krásna poviedka ;)

12 Karin Karin | 11. listopadu 2018 v 13:13 | Reagovat

Krásné ale smutný konec. :-(

13 slither io slither io | E-mail | Web | 17. ledna 2019 v 11:19 | Reagovat

Your article has made me experience and deeply impressed, I hope you will have more interesting articles in the near future to share with readers.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Kontaktovať ma môžete na Facebooku, alebo na maily cuca.dhslash@gmail.com